Maria Taytakova & Ladislav Fanzowitz vydávajú album Impressions

CD nahrávka prezentuje slovenskú piesňovú tvorbu v širšom kontexte európskej komornej vokálnej hudby. Dramaturgia zahŕňa tri piesňové cykly predstaviteľov slovenskej  hudobnej moderny – Ladislava Holoubka (1913 – 1994), Dezidera Kardoša (1914 – 1991) a Jána Zimmera (1926 – 1993) – v konfrontácii s vokálnymi dielami Gabriela Faurého, Clauda Debussyho, Henriho  Duparca, Albana Berga a Oliviera Messiaena.

Skladby vznikli od konca 19. storočia až po prvú polovicu 20. storočia a odrážajú búrlivé obdobie vo vývoji hudby tzv. Fin de siècle, ktorého vplyv pretrval až do prvej polovice 20. storočia. Práve v tomto období sa zrodili a rozvíjali viaceré moderné hudobné smery ako impresionizmus, expresionizmus, konštruktivizmus, punktualizmus, folklorizmus a ďalšie.

Súčasne vrcholí aj žáner umelej piesne. Pri francúzskej piesni – mélodie – muzikológovia vyzdvihujú najmä troch veľkých majstrov tohto žánru – Gabriela Faurého (1845–1924), Henriho Duparca (1848–1933) a Clauda Debussyho (1862–1918). U každého z nich je podoba piesne vysoko individuálna, no zároveň temperament a mentalita sú bytostne francúzske. Na ich základoch  stavali aj neskoršie generácie francúzskych skladateľov vrátane Oliviera Messiaena z hnutia La Jeune France (Mladé Francúzsko) v 30. rokoch 20. storočia.V nemeckofónnej  oblasti nemožno opomenúť piesňovú tvorbu dvoch skladateľov pôsobiacich v neďalekej Viedni – Richarda Straussa (1864–1949) a Albana Berga (1885–1935). Oba tieto geografické vplyvy sú čitateľné aj v slovenskej komornej vokálnej hudbe. Traja slovenskí hudobní skladatelia – Holoubek, Kardoš a Zimmer – sú autormi pôvabných a nevšedných piesní pre rôzne typy hlasov. Interpretácia ich vokálnych diel je na slovenských koncertných pódiách skôr v úzadí. Ich hudobný jazyk sa pritom okrem typických regionálnych prvkov vyznačuje reflektovaním rôznych európskych hudobných smerov a kvalitou sa vyrovná dielam európskej komornej vokálnej tvorby. Zvlášť výrazný je vplyv hudobného impresionizmu, čo viedlo k pomenovaniu nahrávky „Impressions“. Dva z piesňových cyklov – Jar v údolí (Ján Zimmer) a Mladosť (Ladislav Holoubek) – vychádzajú na hudobnom nosiči vôbec po prvý krát.

Hudobných skladateľov na tejto nahrávke oslovovala najmä poézia ich súčasníkov tvoriacich v duchu symbolizmu, poetizmu, surrealizmu i expresionizmu, ako sú Charles Baudelaire, Stéphane Mallarmé, Paul Bourget, Paul Armande Silvestre, Rainer Maria Rilke, Theodor Storm a ďalší. Zo slovenských poetov ide o Valentína Beniaka, Mašu Haľamovú, Rudolfa Dilonga a Laca Novomestského.

Maria Taytakova (soprán)

Maria Taytakova je všestranná slovenská sopranistka pôsobiaca na medzinárodnej opernej a koncertnej scéne. Absolvovala štúdium operného spevu na Konzervatóriu v Bratislave (prof. Jarmila Smyčková/Zuzana Stankociová) a vokálnu interpretáciu na Akadémii umení v Banskej Bystrici (prof. Eva Blahová). Ďalej pokračovala v doktorandskom štúdiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici (prof. Mária Tomanová) so zameraním na francúzsku lyrickú operu. Počas štúdia získala viaceré ocenenia vrátane štipendia od The International Holland Music Sessions advojnásobnej ceny dekana Fakulty múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Popritomsa aktívne zúčastňovala na rôznych majstrovských kurzoch, kde spolupracovala svýznamnými speváckymi osobnosťami ako Mirella Freni, Raina Kabaivanska, CristinaDeutekom, Eva Marton, Sona Ghazarian, Thomas Hampson, Antonio Carangelo, Peter Dvorský a i. Bola laureátkou Medzinárodnej speváckej súťaže Antonína Dvořáka v Karlových Varoch (Česká republika) a finalistkou Medzinárodnej speváckej súťaže M. Schneidera-Trnavského v Trnave (Slovensko). Na profesionálnej hudobnej scéne sa predstavila už počas štúdia v rámci účinkovania v Komornej opere v Bratislave, Opere Slovenského národného divadla, na festivale Nová slovenská hudba a spolupracovala so súbormi Capella Istropolita a Chorus Angelorum Ensemble.

V roku 2009 debutovala na opernom javisku v hlavnej úlohe Lucie (G. Donizetti: Lucia diLammermoor) v Štátnom divadle v Košiciach (Slovensko). Nasledovali úlohy Musetty (G. Puccini: La Bohème) a Gildy (G. Verdi: Rigoletto) v Taliansku a Rakúsku. Na jej stvárneníGildy – na rakúskom festivale Klassik Festival Schloss Kirchstetten – kritika ocenila „perfektne zvládnuté koloratúry spolu s dramatickými kulmináciami“ (Der Neue Merker, 3.8.2013) a vyzdvihla jej interpretáciu postavy ako „mimoriadne prepracovanú, hlboko precítenú a bytostne dramatickú“ (Café Momus, 28.9.2013). Po úspešnom debute jej ponúkli úlohu Adiny (G. Donizetti: L’Elisir d’amore) na rovnakom festivale v Rakúsku. Jej Adinazaujala „vynikajúcim hereckým stvárnením“ (Café Momus 20.8.2015) a „nádherným pohyblivým sopránom so zvučnou strednou polohou, krásnym legátom a perlivými koloratúrami“ (Hintermayer Music, 2.8.2015). Následne opäť vystúpila na doskách Štátneho divadla v Košiciach (Slovensko) v úlohách Najade (R. Strauss: Ariadne auf Naxos) a Oberta(G. F. Händel: Alcina). Na premiére kritika ocenila jej „bezchybné ozdoby“ (Operaplus.cz, 28.2.2016) a pri hosťovaní v Stavovskom divadle v Prahe (Česká republika) zas jej „okrúhly a farebný hlas“ (Operaplus.cz, 11.10.2017).

V Rakúsku bola ďalej obsadená do úlohy Pirama (J. A. Hasse: Piramo e Tisbe) v TEATRO BAROCCO v Stift Altenburg (Rakúsko) a v rovnakej úlohe vystúpila aj v SchlosstheaterLaxenburg bei Wien (Rakúsko). V postave Pirama „zažiarila všestranným výrazom svojho sopránu“ (Der Neue Merker, 9.7.2016). Kritika ocenila aj jej „elegantne vedený hlas“ so „striebristým zvukom“ (Kurier, 27.6.2016). Produkcia Piramo e Tisbe bola nominovaná na rakúsku Musiktheater Preis 2017. V nasledujúcom období naštudovala úlohu Violetty (G. Verdi: La Traviata) v rámci série operných gala na Mythos Opera Festival (Taliansko), úlohu Paminy (W. A. Mozart: Zauberflöte) a Zerliny (W.A. Mozart: Don Giovanni) v opernom štúdiu v Banskej Bystrici (Slovensko) a úlohu Rosetty (J. A. Benda: Il Buon marito) v TEATRO BAROCCO v Baden bei Wien (Rakúsko). V opere Il Buon marito „vykresala skvelú figúru ako dominantne vtipná Rosetta„ (Wiener Zeitung, 16.7.2019) a “nadchlahlasom i hereckými schopnosťami vďaka svojej výraznej komediálnej hre“ (Online Merker,15.7.2019). Kritika súčasne vyzdvihla aj jej “expresívny a s mnohými nuansami úžasne frázujúci soprán” (Opera Online, 17.7.2019).

Okrem divadelných produkcií Maria Taytakova pravidelne vystupuje na koncertných pódiách s operným aj komorným hudobným repertoárom. Predstavila sa na mnohých koncertoch, gala a recitáloch na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Nemecku, Holandsku, Poľsku, Švédsku, Taliansku, Španielsku, Chorvátsku a Japonsku. Medzi významné podujatia patriliGran Galà Verdiano na letnom festivale v Empoli (Taliansko), Operngala: Veni-Vidi-Verdi v Seitenstetten (Rakúsko), Grosse Operngala: Glanzstücke der Oper a Gala na Klassik Festival Schloss Kirchstetten (Rakúsko), Trnavská hudobná jar Festival (Slovensko), Verdi-Galas v Mníchove a Stuttgarte (Nemecko), gala „Le donne di Donizetti“ a „Belcantissimo“ na KlassikFestival Schloss Kirchstetten (Rakúsko), Mythos Opera Festival (Taliansko), koncertné turné s Benátskom Philharmonic (Taliansko) a koncertné turné s Czech Philharmonic Collegium(Japonsko), počas ktorého vystúpila v trinástich japonských mestách.

Maria Taytakova je nadšenou interpretkou komornej hudby a s obľubou prezentuje vokálne diela v spolupráci s rôznymi hudobnými nástrojmi alebo súbormi. Rovnako rada objavujezabudnuté alebo málo hrané diela, či skladby súčasných autorov. V rámci komornej hudby sa špecializuje na interpretáciu piesní z konca 19. storočia až po súčasnú hudbu zo slovenskej, francúzskej a nemeckej proveniencie (Fauré, Duparc, Debussy, Berg, Strauss, Poulenc, Milhaud, Messiaen). Zvlášť sa venuje prezentácii vokálnej tvorby slovenských skladateľov (Bella, Moyzes, Suchoň, Kardoš, Zimmer, Holoubek, Hrušovský, Jurovský) v európskom kontexte.

Ladislav Fanzowitz (klavír) SK

Ladislav Fanzowitz, špičkový slovenský klavirista a saxofonista, je dnes považovaný za významného predstaviteľa európskeho interpretačného umenia a zároveň patrí k najvšestrannejším umelcom na česko-slovenskej hudobnej scéne. Po ukončení štúdia na bratislavskom konzervatóriu (Peter Čerman) pokračoval v štúdiu hry na klavíri na VŠMU (Marián Lapšanský), na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (WolfgangWatzinger) a na Akadémii múzických umení v Prahe (Marián Lapšanský). Svoje vzdelanie si dopĺňal účasťou na majstrovských kurzoch (Jan Wijn, Abbey Simon, Gyorg Sándor, KarlHeinz Kämmerling, Mikhail Voskresensky a i.). Ako klavirista mimoriadnych schopností sa stal laureátom mnohých domácich a medzinárodných súťaží, napr. Medzinárodná klavírna súťaž Fryderyka Chopina v Mariánskych Lázních (Česko), Medzinárodná klavírna súťaž E. Nyiregyhaziho v Krakove (Poľsko), Medzinárodná klavírna súťaž Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave (Slovensko) a i. Ladislav Fanzowitz je etablovaným sólistom a komorným interpretom s diskografiou obsahujúcou takmer 40 titulov.

Ako renomovaný sólista s repertoárom zahŕňajúcim vyše 30 významných klavírnych koncertov 18. až 20. storočia účinkuje po celom svete (USA, Čína, India, Malajzia, Omán,Cyprus, Európa). Pravidelne účinkuje s mnohými slovenskými, českými a európskymi orchestrami, napr. Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Symfonický orchester Českého rozhlasu, Pražská komorná filharmónia, FilharmoniaZielonogórska, İzmir State Symphony Orchestra, Antalya State Symphony Orchestra, SolistesEuropéens Luxembourg, Bruno Walter Festival Orchestra, Filharmónia Bohuslava MartinůZlín, Filharmónia Hradec Králové, Moravská filharmonie Olomouc, Bruno Walter Festival Orchestra, Štátna filharmónia Košice, Štátny komorný orchester Žilina, PressburgerPhilharmoniker či Slovenský komorný orchester pod vedením dirigentov ako Ondrej Lenárd, Vladimír Válek, Friedrich Haider, Alexander Rahbari, František Vajnar, Jerzy Swoboda, LeošSvárovský, Martin Leginus, Kirk Trevor, Justus Franz, Mário Košík, Zbyňek Müller, JackMartin Händler a i.

Vo svojom repertoári Fanzowitz rád siaha po veľmi náročných a málo hrávaných skladbách, ktoré sa z dôvodu obtiažnosti zriedkavo objavujú na programoch koncertných sál. Jeho mimoriadne technické dispozície mu umožňujú interpretovať a nahrávať tituly autorov ako Ernö Dohnányi, Leopold Godowsky, Grazyna Baczewicz, August Klughart, Ignaz Lachner, Hugo Kauder či Robert Kahn. V tvorbe Ladislava Fanzowitza má osobitné miesto jeho spolupráca s huslistom Milanom Paľom. Výsledkom tohto nekonvenčného a mimoriadne kompaktného dua je rastúca, odbornou kritikou oceňovaná séria nahrávok kompletných diel pre husle a klavír svetových autorov (Beethoven, Brahms, Grieg, Suchoň, Šostakovič, Bartók, Weinberg).Intenzívne sa venuje aj naštudovávaniu a propagácii slovenskej hudobnej tvorby (Suchoň, Zeljenka, Berger, Iršai, Čekovská, Lejava, Šarišský, Steinecker).

Popri sólistickej činnosti je Ladislav Fanzowitz vyhľadávaným komorným hráčom a stálym členom súborov Hugo Kauder Trio a Berger Trio. Ich repertoár sa vyznačuje širokým záberom skladateľov od klasikov 18. a 19. storočia až po súčasnú hudbu, uvádzaním neznámych či zabudnutých skladateľov, ako aj domácich autorov. Berger Trio nesie meno slovenského skladateľa Romana Bergera, s ktorým členovia tria dlhodobo umelecky spolupracovali, a ktorého skladby vydalo v roku 2015 vydavateľstvo NAXOS pod názvom Berger: Pathetique.

V roku 2011 Ladislav Fanzowitz zhmotnil svoju dlhoročnú lásku k starému džezu a založil swingový orchester Fats Jazz Band. FJB hrá autentickú hudbu 20. až 40. rokov minulého storočia americkej, anglickej, českej a domácej proveniencie. Raritou je, že členovia orchestra hrajú na originálnych historických hudobných nástrojoch z 30. rokov. Práve vášeň pre tieto nástroje ho priviedla aj k štúdiu hry na saxofóne. V roku 2014 založil saxofónové kvarteto Pressburg Saxophone Quartet, ktorého repertoár tvoria skladby klasickej hudby, diela súčasných autorov, z ktorých mnohé vznikli priamo na objednávku kvarteta, ale aj dobové úpravy hudobného žánru ragtime z rokov 1910-1920. Od roku 2020 je Fanzowitzposlucháčom magisterského štúdia na Fontys University v Tilburgu v Holandsku, kde študuje hru na saxofóne pod vedením jednej z najväčších saxofónových osobností klasickej hudby, skladateľa a dirigenta Andreasa van Zoelena.

Ladislav Fanzowitz pôsobí aj ako aktívny organizátor kultúrneho a edukačného života na Slovensku. Založil medzinárodný festival starého jazzu Golden Age Festival a jediné majstrovské kurzy klasického saxofónu Saxophobia Bratislava. Ako lektorov pozýva najväčšie osobnosti klasického saxofónu, aby zdieľali svoje vedomosti so študentmi z celej Európy (Rachèr Saxophone Quartet, Oto Vrhovnik, Philippe Portejoie, Pawel Gusnar, Andreas van Zoelen, Christine Rall, Elliot Riley, Erzsebet Seleljo, Lev Pupis, Bence Szepesi, Barbara Strack-Hanish, Ryszard Zoledziewski, Markus Holzer, Alexander Stepanov, KateřinaPavlíková, Oscar Trompenaars, Michal Knot).